Vitamin D
Hlavným biologickým účinkom vitamínu D je udržanie hladín vápnika v normálnom rozmedzí. Vitamín D zvyšuje absorpciu vápnika a ovplyvňuje aktivitu kostných buniek.
Celosvetovo je deficitom vitamínu D postihnutá až 1 miliarda ľudí. Viac náchylní na jeho nedostatok sú deti a seniori, černošská populácia, osoby vyhýbajúce sa slnečnému žiareniu a aj ženy po menopauze. Vitamín D patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch a prirodzene sa vyskytuje v niekoľkých málo potravinách. Vytvára sa ale hlavne endogénne, keď sa ultrafialové lúče zo slnečného svetla dostanú do pokožky a vyvolajú syntézu vitamínu D. V poslednej dobe sa do popredia dostávajú aj tzv. pleiotropné účinky vitamínu D. To znamená, že nedostatok vitamínu D zvyšuje riziko mnohých ochorení. Deficit vitamínu D vedie k reaktivácii imunitných a zápalových procesov a zvýšenej náchylnosti k autoimunitným ochoreniam (psoriáza,sclerosismultiplex, reumatoidnáartritída, ekzémy, diabetes mellitus) a poruchám kongnitívnych funkcií, ale aj psychiatrickým ochoreniam (depresia a schizofrénia). Pacienti s nízkou hladinou vitamínu D v krvi majú znížený počet buniek imunitného systému a sú častejšie chorí a unavení. Vitamín D posilňuje imunitný systém a aktivuje najmä vrodenú imunitu a „prirodzené zabíjače“ (NK-bunky) v krvi. Jeho podávanie je preto nevyhnutné u ľudí trpiacich rôznymi ochoreniami spájanými s poruchou imunity. Vitamín D prostredníctvom svojich receptorov je schopný regulovať rast a apoptózu malígnych buniek.
Pôsobí antikarcinogénne. Známy je aj priaznivý vplyv vitamínu D na kardiovaskulárne ochorenia. Koncentrácia vitamínu D v sére je určená nielen pobytom na slnku alebo príjmom z potravy, ale je ovplyvnená aj genetickými faktormi. Syntézu, účinky, metabolizmus a odbúravanie vitamínu D riadi viac ako 200 génov. V organizme sa aktívna forma vitamínu D (kalcitriol) viaže na špecifické receptory ( VDR receptory), ktoré sa nachádzajú skoro vo všetkých bunkách a tkanivách organizmu. Po väzbe kalcitriolu s receptorom vzniká komplex, ktorý pôsobí ako transkripčný faktor a je zodpovedný za expresiu génov na transportné bielkoviny participujúce na vstrebávaní vápnika a čiastočne fosfátov z tráviaceho traktu.
Najlepším zdrojom vitamínu D je priame slnečné žiarenie. Odporúča sa stráviť každý deň (aj v zime) vonku minimálne 30 minút s odhalenými časťami tela. V lete samozrejme aj dlhšie, aby si telo vytvorilo zásoby na nadchádzajúcu zimu. Okrem slnka patria medzi významné zdroje vitamínu D aj: treščia pečeň, rybí olej, morské ryby (tuniak, makrela, losos, sardinky) ustrice, krevety, kaviár, vaječné žĺtky, mliečne výrobky (syry…). Z rastlinných zdrojov sttojí za zmienku avokádo.
Každoročné stanovenie koncentrácie vitamínu D v krvi by sa malo stať pre každého rutinnou záležitosťou. Hladinu vitamínu D je možné vyšetriť aj v našich laboratóriách AdLa, s.r.o.
Celosvetovo je deficitom vitamínu D postihnutá až 1 miliarda ľudí. Viac náchylní na jeho nedostatok sú deti a seniori, černošská populácia, osoby vyhýbajúce sa slnečnému žiareniu a aj ženy po menopauze. Vitamín D patrí medzi vitamíny rozpustné v tukoch a prirodzene sa vyskytuje v niekoľkých málo potravinách. Vytvára sa ale hlavne endogénne, keď sa ultrafialové lúče zo slnečného svetla dostanú do pokožky a vyvolajú syntézu vitamínu D. V poslednej dobe sa do popredia dostávajú aj tzv. pleiotropné účinky vitamínu D. To znamená, že nedostatok vitamínu D zvyšuje riziko mnohých ochorení. Deficit vitamínu D vedie k reaktivácii imunitných a zápalových procesov a zvýšenej náchylnosti k autoimunitným ochoreniam (psoriáza,sclerosismultiplex, reumatoidnáartritída, ekzémy, diabetes mellitus) a poruchám kongnitívnych funkcií, ale aj psychiatrickým ochoreniam (depresia a schizofrénia). Pacienti s nízkou hladinou vitamínu D v krvi majú znížený počet buniek imunitného systému a sú častejšie chorí a unavení. Vitamín D posilňuje imunitný systém a aktivuje najmä vrodenú imunitu a „prirodzené zabíjače“ (NK-bunky) v krvi. Jeho podávanie je preto nevyhnutné u ľudí trpiacich rôznymi ochoreniami spájanými s poruchou imunity. Vitamín D prostredníctvom svojich receptorov je schopný regulovať rast a apoptózu malígnych buniek.
Pôsobí antikarcinogénne. Známy je aj priaznivý vplyv vitamínu D na kardiovaskulárne ochorenia. Koncentrácia vitamínu D v sére je určená nielen pobytom na slnku alebo príjmom z potravy, ale je ovplyvnená aj genetickými faktormi. Syntézu, účinky, metabolizmus a odbúravanie vitamínu D riadi viac ako 200 génov. V organizme sa aktívna forma vitamínu D (kalcitriol) viaže na špecifické receptory ( VDR receptory), ktoré sa nachádzajú skoro vo všetkých bunkách a tkanivách organizmu. Po väzbe kalcitriolu s receptorom vzniká komplex, ktorý pôsobí ako transkripčný faktor a je zodpovedný za expresiu génov na transportné bielkoviny participujúce na vstrebávaní vápnika a čiastočne fosfátov z tráviaceho traktu.
Najlepším zdrojom vitamínu D je priame slnečné žiarenie. Odporúča sa stráviť každý deň (aj v zime) vonku minimálne 30 minút s odhalenými časťami tela. V lete samozrejme aj dlhšie, aby si telo vytvorilo zásoby na nadchádzajúcu zimu. Okrem slnka patria medzi významné zdroje vitamínu D aj: treščia pečeň, rybí olej, morské ryby (tuniak, makrela, losos, sardinky) ustrice, krevety, kaviár, vaječné žĺtky, mliečne výrobky (syry…). Z rastlinných zdrojov sttojí za zmienku avokádo.
Každoročné stanovenie koncentrácie vitamínu D v krvi by sa malo stať pre každého rutinnou záležitosťou. Hladinu vitamínu D je možné vyšetriť aj v našich laboratóriách AdLa, s.r.o.