Veterinárna diagnostika
Zdravotnícke zariadenie AdLa s.r.o. v Prešove v rámci laboratórnej diagnostiky dlhodobo poskytuje diagnostiku v oblasti veterinárnej medicíny. Vzhľadom na stúpajúcu potrebu pre objasnenie chorôb u zvierat (pes, mačka,kôň, hovädzi dobytok, ošipane a hydina) v našom klinicko laboratórnom komplexe predovšetkým poskytujeme laboratórnu diagnostiku v odboroch biochémia a hematológia pre uvedené zvieratá. V neposlednom rade bude do laboratórnej diagnostiky zaradená aj priama diagnostika infekčných ochorení pomocou molekulárno-biologických PCR metód.
Úsek klinickej biochémie a imunochémie ponúka veterinárnym zariadeniam široké spektrum laboratórnych vyšetrení pre potreby veterinárnej medicíny: glukózu, močovinu, kreatinín, celkové bielkoviny, elektroforézu, albumín, celkový bilirubín, aspartátaminotransferázu, alanínaminotransferázu, alkalickú fosfatázu, gama-glutamyltransferázu, cholesterol, HDL cholesterol, LDL cholesterol, triacylglyceroly, celkovú a pankreatickú amylázu, laktátdehydrogenázu, lipázu, sodík, draslík, chloridy, vápnik, fosfor, horčík, reaktanty akútnej fázy, reprodukčné hormóny. Na požiadanie veterinárnych pracovísk je biochémia pripravená túto paletu operatívne rozšíriť.
Referenčné hodnoty v klinickej veterinárnej patológii
Referenčné hodnoty v klinickej veterinárnej patológii sa používajú na popis rozptylu látok u zdravých jedincov. Obvykle predstavujú referenčné intervaly, ktoré tvoria 95 percent zdravej populácie. Medzinárodné odporúčania preferujú na stanovenie referenčných hodnôt metódu a priori s neparametrickým určením medzí z najmenej 120 referenčných jedincov. Prijateľnou alternatívnou metódou je aj prenos a validácia predtým stanovených intervalov. Najkritickejšie kroky v stanovení referenčných hodnôt je výber referenčných jedincov, ktorý je založený na dôkladne dokumentovanom systéme kritérií na začlenenie alebo vylúčenie jedincov zo súboru a dôraz na kvalitu analytických postupov použitých pri stanovení. Keď je k dispozícii len malý počet hodnôt, je možné vykonať odhad referenčného intervalu novými metódami, ale referenčné limity takto získané môžu byť veľmi nepresné.
Cenník veterinárnych vyšetrení – TU
Biochemické referenčné hodnoty pre zvieratá môžete násť TU.
Hematologické referenčné hodnoty pre zvieratá môžete násť TU.
Referenčné hodnoty hormónov pre zvieratá môžete násť TU.
Koagulačné referenčné hodnoty pre zvieratá môžete násť TU.
Ochorenia zvierat – Babezióza
Babezióza
Babezióza (Piroplazmóza) je parazitárne ochorenie u psov ale aj iných zvierat prenášané kliešťami. Spôsobujú ju jednobunkové krvné parazity – babézie, ktoré napádajú prevažne červené krvinky (erytrocyty), ale aj iné bunky retikuloendotelového systému. Parazity sa v erytrocytoch rozmnožujú, napadnuté erytrocyty sú rýchlo deštruované, babézie sa po prasknutí erytrocytu uvoľnia a napádajú ďalšie zdravé krvinky. Primárnym dôsledkom babeziózy je hemolytická anémia.
Prenos Babeziózy:
Babezióza je prenášaná prostredníctvom kliešťov rodu Dermacentor a Ixodes. Pôvodcami ochorenia sú Babesia canis, B. Microti-like, B. Gibsoni. Sučka môže tiež nakaziť šteniatka počas vývinu. Inkubačná doba (doba od prisatia infikovaného kliešťa po objavenie sa prvých klinických príznakov) je 8-20 dní.
Patogenéza: Kliešť sa nakazí od infikovaného jedinca saním krvi. Babézia, v nepohlavnej fáze rozmnožovania, preniká do jeho tráviaceho aparátu kliešťa, kde prekonáva ďalší vývoj. Hemolymfou sa dostane do slinných žliaž kliešťa, ktorý pri cicaní infikuje ďalšie jedince. Parazit v novom hostiteľovi, ktorým je v tomto prípade pes, infikuje červené krvinky, rozmnožuje sa v nich a následne spôsobuje ich rozpad.
Príznaky Babeziózy:
Závažnosť ochorenia závisí predovšetkým od druhu babézie ale aj od imunitného systému psa. Priebeh ochorenia môže byť cyklický, periódy s príznakmi ochorenia sa môžu striedať s obdobiami bez symptómov. Nakaziť sa môžu psy akéhokoľvek veku či plemena.
Majitelia psov si najčastejšie všimnú to, že psík je malátny, slabý, nemá chuť do jedenia a jeho moč je tmavý, zafarbený do hneda.
Symptómy babeziózy:
- horúčka cez 40˚C
- slabosť
- letargia
- bledé ďasná a jazyk
- tmavý moč – pripomínajúci Coca Colu
- žltačka (žlté sfarbenie pokožky, ďasien, očného bielka…)
- zväčšené lymfatické uzliny
- zväčšená slezina
- S babeziózou môžu byť spájané aj klinické príznaky iných orgánových sústav:
- zrýchlené, sťažené dýchanie, zrýchlený pulz a poruchy srdcovej činnosti,
- poruchy trávenia (zrýchlená peristaltika čriev, hnačky, zvracanie),
- hepatitída, poškodenie očí (keratitída, uveitída),
- zápaly svalov,
- poškodenie obličiek,
- poruchy centrálneho nervového systému (poruchy chôdze, parézy, paralýzy, epileptoformné záchvaty…).
Ochorenia zvierat – Lymská borelióza
Lymská borelióza
Lymská Borrelióza je závažné multisystémové infekčné ochorenie, ktoré postihuje človeka, ale aj psy a mačky. Ochorenie spôsobujú borrélie, ktoré prenášajú prevažne kliešte a krv sajúci hmyz ako komáre a blchy. Prejavuje sa najmä postihnutím pohybového aparátu, kože, srdca, nervového systému a apatiou.
Pôvodca:
Lymskú Borreliózu spôsobuje spirocheta Borrelia burgdorferi , Borrelia garinii a Borrelia afzelii.
Prenos:
Na človeka aj na zviera je prenášaná predovšetkým kliešťami a to počas satia krvi. Pre prenos infekcie je nutné, aby kliešť bol na koži zvieraťa prisatý minimálne 24 až 48 hodín. Počas tejto doby dochádza k rozmnoženiu borrelií a ich postupu do slinných žliaz kliešťa. Odtiaľ sa slinami, ktoré kliešť uvoľňuje počas satia krvi transportujú do organizmu hostiteľa (zviera, človek), kde sa šíria lokálne v koži alebo prechádzajú do krvi, prípadne lymfy a postupujú do tkanív a orgánov, kde môžu dlhšiu dobu prežívať bez vyvolania zápalového procesu. Vyvolávajú však tvorbu protilátok.
Lymská borrelióza je zoonóznym ochorením, to znamená, že v prípade, ak dôjde k ochoreniu psa Lymskou borreliózou, existuje možnosť prenosu tejto choroby prostredníctvom kliešťa alebo iného bodavého hmyzu z chorého zvieraťa na človeka pohybujúceho sa v okolí chorého zvieraťa!
Klinické príznaky:
Klinické príznaky ochorenia sa môžu objaviť už za niekoľko dní alebo až za niekoľko týždňov po prisatí kliešťa, ale ochorenie môže prebiehať aj skryto, bez klinických príznakov. Lymská borrelióza sa u psov v našich podmienkach prejavuje najčastejšie multiorgánovým postihnutím, predovšetkým obličiek, čo má za následok ich akútne zlyhanie. K ďalším príznakom patrí zvýšená teplota až horúčka, apatia a nechutenstvo. K menej častým príznakom (na rozdiel od ľudí) patrí postihnutie kĺbov (u takto postihnutých psov sa objaví náhle krívanie, bolestivosť, opuch jedného alebo aj viacerých kĺbov), srdca a narušenie nervového systému prejavujúce sa agresivitou, kŕčmi a zmenami správania. U niektorých zvierat však ochorenie môže prebiehať aj bez klinických príznakov.
Diagnostika:
Vzhľadom k málo typickým a značne rôznorodým prejavom Lymskej borrelióze je nutné urobiť dôkladné klinické vyšetrenie zvieraťa veterinárnym lekárom. Pre potvrdenie tohto závažného ochorenia je však dôležité aj laboratórne vyšetrenie. V laboratórnej diagnostike prevládajú metódy založené na detekcii špecifických protilátkach IgM a IgG. Tie však často krát spôsobujú len ťažko interpretovateľné výsledky kvôli dlhodobému pretrvávaniu sérových protilátok, relatívne vysokej séroprevalencii antiboreliových protilátok u ľudí žijúcich v endemických oblastiach a existencii séronegatívnych foriem lymskej boreliózy. Preto je vhodné doplniť sérologické vyšetrenia priamym dôkazom borelií pomocou metódy PCR. Táto citlivá metóda umožňuje detegovať boreliu prakticky v akomkoľvek type klinického materiálu (krv s EDTA, likvor, kožná biopsia, kliešť). Je však nutné odoberať klinickú vzorku z takého miesta, kde sa dá v danej fáze ochorenia očakávať. Je dokonca možné vyšetriť odstráneného kliešťa. V našom laboratóriu stanovujeme boreliu ako Borrelia burgdorferi sensu lato.
Borrelia burgdorferi sensu lato zahrňuje tieto poddruhy:
Borrelia burgdorferi ssp. burgdorferi
Borrelia burgdorferi ssp garnii
Borrelia burgdorferi ssp afzelii
Stanovenie výsledku je kvalitatívne aj kvantitatívne v rozmedzí 10 – 106 kópií DNA na 5 μl vzorky.
Tomáš Jurčo & Ľubomír Műller