Aby mohol ošetrujúci lekár správne posúdiť stav vyšetrovanej osoby potrebuje čo najviac informácií. Ich cenným zdrojom sú laboratórne vyšetrenia (biochemické, hematologické, mikrobiologické, imunologické, cytologické, atď.). Laboratórne vyšetrenia poskytujú objektívne údaje o chemickom a morfologickom zložení telových tekutín a ich zmenách. Umožňuje posúdiť funkcie jednotlivých orgánov a zdravotný stav jedinca. Dôvody ordinovania laboratórnych vyšetrení sú (1) potvrdenie klinickej domnienky alebo stanovenie diagnózy, (2) vylúčenie stavu, choroby alebo diagnózy, (3) vyslovenie prognózy, (4) určenie liečebných postupov, (5) skríning a prevencia ochorení, (6) sledovanie (monitoring) priebehu ochorenia, liečby a prognózy pacienta. Cieľom laboratórneho vyšetrenia je získať analyticky spoľahlivý a porovnateľný výsledok, ktorý umožní diagnostické rozhodovanie, t.j. vylúčenie alebo potvrdenie pracovnej diagnózy stanovenej na základe anamnézy, fyzikálneho vyšetrenia a prípadných ďalších pomocných vyšetrení. Diagnostický proces sa začína indikáciou na vyšetrenie a skladá sa z niekoľkých etáp. V zásade ho možno rozdeliť na predanalytickú, analytickú a interpretačnú časť. Predanalytická fáza zahŕňa niekoľko etáp: (a) správny výber testov pre diagnostiku, liečbu a prevenciu, (b) prípravu pacienta vrátane poučenia, (c) odber biologického materiálu, uskladnenie po odbere, zaobchádzanie a jeho transport do laboratórií. K základným predpokladom kvalitnej predanalytickej prípravy patrí poznanie významu individuálnych, populačných alebo na diagnózu orientovaných referenčných hodnôt. Referenčné intervaly sú zvyčajne definované ako medze, ktoré sa vypočítajú ako priemer± dve smerodajné odchýlky a získajú sa z referenčnej populácie. U veľkej časti laboratórnych vyšetrení existujú aj tzv. referenčné intervaly orientované na diagnózu. Okrem nich existujú aj odporúčané referenčné hodnoty ako výsledok odborných konsenzov, ktoré vychádzajú z iných teoretických predpokladov (tzv. odporúčania WHO, EASD, IFCC a iné). Pozornosť venujte prirodzenej biologickej variabilite (CV_B). Biologická variácia je náhodné kolísanie hodnôt okolo homeostatického bodu jedinca (biologickej strednej hodnoty). Homeostatické body jedincov sa líšia a aj kolísanie hodnôt rôznych látok sa líši. Niektoré analyty majú malý rozptyl (napr. sodík a kreatinín), iné naopak, majú veľký rozptyl (napr. kreatínkináza, PSA a železo). Pri niektorých látkach sa homeostatický bod nachádza blízko strednej hodnoty populačného referenčného intervalu (napr. pri draslíku), ale u iných látok je priemerná hodnota výkyvov blízka dolnej referenčnej medzi (napr. sodík) alebo hornej referenčnej medzi (napr. albumín). Niektoré látky majú veľmi malú intraindividuálnu biologickú variáciu, ale veľkú interindividuálnu biologickú variáciu (napr. kreatinín). Naopak, iné látky, ako napr. železo, majú veľmi širokú intraindividuálnu biologickú variáciu, ale veľmi úzku interindividuálnu biologickú variáciu (populačný referenčný interval). Fyziologické zdroje variácie sa delia na kontrolovateľné a nekontrolovateľné. Medzi kontrolovateľné zdroje patrí napr. poloha a technika odberu. Predlžené škrtenie vyvolá pasáž vody a malých molekúl z intravaskulárneho do extracelulárneho priestoru a môže zapríčiniť až 10 % zmenu plazmatických proteínov, Ca, bilirubínu, liekov, lipidov, steroidných a tyreoidálnych hormónov. Plazma sa koncentruje. Zmena membránovej permeability zvyšuje hladiny enzýmov CK, AST, LD. Medzi nekontrolovateľné zdroje patrí pohlavie, vek, rasa a rytmické vplyvy (kortizol, renín, aldosterón, TSH, GH). Zvýšená hladina vitamínu D sa môže objaviť pri expozícii na slnku. Sezónne vplyvy spôsobujú vyššie hladiny cholesterolu, laktátdehydrogenázy alebo HbA1c v lete ako v zime. Veľmi dôležitou premisou laboratórnej medicíny je analytická presnosť merania. Analytická presnosť je tesnosť zhody medzi nezávislými výsledkami merania. Presnosť merania závisí od náhodných chýb a vyjadruje sa pomocou koeficientu variácie CV_A. Analytická a biologická variabilita je podkladom pre klinické rozhodovanie. Čím je biologická variácia menšia, tým presnejšie analytické metódy treba použiť na stanovenie príslušného parametra. Pri hodnotení získaných nálezov sa odporúča u jednotlivých parametrov zvážiť aj tzv. kritickú diferenciu, ktorá sa vypočítava z dát intraindividuálnej biologickej variácie vyjadrenej koeficientom variácie CV_B a analytickej nepresnosti merania v laboratóriu vyjadrenej koeficientom variácie CV_A. Kritická diferencia (KD) je taká zmena nameranej hodnoty, pri ktorej považujeme nameraný výsledok za významne (signifikantne) odlišný od predchádzajúceho. Vypočítava sa na základe biologickej a analytickej variácie laboratória. Hodnoty kritických diferencií pre akreditované parametre v ADLA s.r.o. Prešov nájdete TU. Je potrebne dôkladne zvážiť, či výsledok vyšetrenia ovplyvní stanovený diagnostický algoritmus alebo liečbu. Pred objednaním laboratórneho vyšetrenia posúdiť pravdepodobnosť prítomnosti choroby a prihliadať na to pri interpretácii výsledkov. Výsledky testov môže pozitívne ovplyvniť aj správna príprava pacienta. Pacienta treba na vyšetrenie náležite pripraviť a získať jeho súhlas. Pacient má byť primerane poučený o účele a postupe testov. Ak je potrebné, pred vyšetrením prerušte podávanie liečiv. Informujte pacienta o potrebe regulovať alebo neregulovať príjem potravy, obmedziť alebo neobmedziť príjem tekutín. Poraďte pacientovi, či sa má vyhnúť pred vyšetrením fyzickej námahe alebo naopak, či má byť čo najaktívnejší. Koordinujte činnosť pacienta pred vyšetrením, ordinujte testy správne a dohliadnite na to, aby boli všetky vzorky správne odobraté, pripravené, označené, uskladnené a dopravené do laboratória.

Odbery

Odber krvi na biochemické a hematologické vyšetrenie Odber a zber moču na biochemické vyšetrenie