Imunita

Imunita je vrodená, alebo získaná schopnosť organizmu brániť sa proti vonkajším, škodlivým látkam a proti cudzorodým organizmom. Za imunitu je zodpovedný imunitný systém, ktorý je tvorený z komplexu buniek, tkanív a orgánov, ktoré medzi sebou navzájom komunikujú. Orgány imunitného systému sa delia na primárne a sekundárne. Medzi primárne orgány patrí kostná dreň, detská žľaza, Fabriciova burza, kde lymfocyty vznikajú a dozrievajú. Medzi sekundárne orgány patrí slezina, lymfatické uzliny, Peyerove plaky v tenkom čreve, slepé črevo, kde bunky prichádzajú do kontaktu s antigénom. Orgány imunity sú rozmiestnené v celom tele a spolu s nervovým, srdcovým, pohybovým a tráviacim systémom zaisťujú harmonickú činnosť organizmu ako celku. Imunitu delíme na bunkovú a humorálnu (látkovú). Bunkovú imunitu zabezpečujú bunky imunitného systému označované ako biele krvinky – leukocyty. Humorálna imunita je druhou kľúčovou časťou imunitného systému, ktorá je zabezpečená protilátkami, imunoglobulínmi, ktoré produkujú biele krvinky B-lymfocyty po kontakte s antigénom (cudzorodá látka). Ďalšou dôležitou zložkou humorálnej imunity je komplement a interferóny, látky produkované bielymi krvinkami po kontakte s vírusom. Bunky imunitného systému (leukocyty) delíme na granulocyty a agranulocyty. Granulocyty sa vyvíjajú v kostnej dreni: neutrofily, eozinofily, bazofily. Medzi agranulocyty patria monocyty, NK bunky a lymfocyty, ktoré sa delia na B-lymfocyty a T-lymfocyty.