OZNAM PRE PACIENTOV

Imunoglobulíny

– sú protilátky, ktoré organizmus produkuje proti cudzorodej látke ( antigénu), ktorá vnikne do organizmu. Sú produkované B-lymfocytmi. Ich funkciou je identifikácia, opsonizácia (označenie) a neutralizácia cudzích elementov v tele (vírusy, baktérie, transplantáty) a aktivácia komplementu. Protilátky sú tvorené dvoma ťažkými (H) a dvoma ľahkými (L) reťazcami, ktoré sú navzájom spojené disulfidickou väzbou. Domény na N-konci všetkých reťazcov sú tzv. variabilné (označované VH a VL) a ich štruktúra je iná pre každý klon B-lymfocytov. Ostatné domény sú tzv. konštantné (CL a CH1 – 4, číslované od N-konca), sú rovnaké pre protilátky toho istého typu. Variabilné domény tvoria tzv. idiotop, čo je časť protilátky, ktorá dokáže rozoznať určitú konkrétnu časť antigénu (tzv. epitop).

• ▪ zvyšuje fagocytózu a neutralizuje toxíny
• ▪ obaľuje mikróby, vírusy a huby a urýchľuje ich vychytávanie inými bunkami imunitného systému
• ▪ prechádza placentárnou bariérou a tým chráni i plod pred cudzorodými zárodkami ešte pred tým, ako sa vytvorí vlastný imunitný systém

• ▪ imunoglobulín, ktorý zvyšuje fagocytózu
• ▪ špeciálne bojuje proti mikroorganizmom (baktériám)
• ▪ nachádza sa na povrchu B-lymfocytoch

• ▪ nachádza sa v mlieku (kolostrum), slzách a slinách
• ▪ ochraňuje povrch slizníc a kože pred uchyteným cudzorodých látok

• ▪ stimuluje B-lymfocyty
• ▪ jeho činnosť v organizme nie je presne objasnená

• ▪ faktor zodpovedný za alergické reakcie (pri naviazaní sa na bunku spôsobuje jej degranuláciu, čo spôsobuje alergickú reakciu)
• ▪ chráni pred parazitnými ochoreniami

Imunita

Imunita je vrodená, alebo získaná schopnosť organizmu brániť sa proti vonkajším, škodlivým látkam a proti cudzorodým organizmom. Za imunitu je zodpovedný imunitný systém, ktorý je tvorený z komplexu buniek, tkanív a orgánov, ktoré medzi sebou navzájom komunikujú. Orgány imunitného systému sa delia na primárne a sekundárne. Medzi primárne orgány patrí kostná dreň, detská žľaza, Fabriciova burza, kde lymfocyty vznikajú a dozrievajú. Medzi sekundárne orgány patrí slezina, lymfatické uzliny, Peyerove plaky v tenkom čreve, slepé črevo, kde bunky prichádzajú do kontaktu s antigénom. Orgány imunity sú rozmiestnené v celom tele a spolu s nervovým, srdcovým, pohybovým a tráviacim systémom zaisťujú harmonickú činnosť organizmu ako celku. Imunitu delíme na bunkovú a humorálnu (látkovú). Bunkovú imunitu zabezpečujú bunky imunitného systému označované ako biele krvinky – leukocyty. Humorálna imunita je druhou kľúčovou časťou imunitného systému, ktorá je zabezpečená protilátkami, imunoglobulínmi, ktoré produkujú biele krvinky B-lymfocyty po kontakte s antigénom (cudzorodá látka). Ďalšou dôležitou zložkou humorálnej imunity je komplement a interferóny, látky produkované bielymi krvinkami po kontakte s vírusom. Bunky imunitného systému (leukocyty) delíme na granulocyty a agranulocyty. Granulocyty sa vyvíjajú v kostnej dreni: neutrofily, eozinofily, bazofily. Medzi agranulocyty patria monocyty, NK bunky a lymfocyty, ktoré sa delia na B-lymfocyty a T-lymfocyty.

Alergia

Alergia je neprimeraná, hypersenzitívna reakcia imunitného systému na látky (alergény), s ktorými sa bežne stretávame v našom prostredí. Je spôsobená nadprodukciou protilátok zo skupiny imunoglobulínov E (IgE). Spektrum prejavov alergických reakcií je veľmi široké, od banálnej nádchy až po anafylaktický šok, ktorý môže skončiť i smrťou. Počet alergikov neustále rastie. Najmenej 25 % obyvateľstva vo vyspelých krajinách je alergických na nejaký alergén – a tento počet trvalo stúpa! Nové výskumy ukazujú, že u detí je podiel alergikov ešte väčší. U dieťaťa, ktorého jeden rodič trpí alergiou, je riziko vzniku alergického ochorenia 30 %. Ak sú alergici obaja rodičia, zvyšuje sa riziko na 60 %. Môže sa ale stať, že dedičný základ „preskočí“ jednu generáciu. Avšak alergia môže prepuknúť aj kedykoľvek v priebehu života. Základné typy alergií: peľová alergia , alergia na roztoče , alergia na plesne , alergia na zvieratá , potravinová alergia , alergia na bodnutie hmyzom , alergia na lieky , astma , kontaktná alergia , alergia na latex , alergia na chlad , atopický ekzém , slnečná alergia a skrížená alergia . Naša firma sa skladá z odborných ambulancií a laboratórií, ktoré sú hlavne zamerané na diagnostiku alergií, je najkomplexnejším zdravotníckym zariadením pre klinickú imunológiu a alergológiu na Slovensku s 22-ročnou tradíciou. U nás sa o alergii, intolerancii, atopii, astme, ale aj o iných ochoreniach imunitného systému dozviete všetko, čo potrebujete a zároveň Vám poskytneme aj vysoko odbornú diagnostiku a liečbu Vášho problému s alergiou alebo imunitným systémom u našich kvalifikovaných lekároch.

Intolerancia (neznášanlivosť)

Najčastejšie sa vyskytuje potravinová intolerancia, ale to že máme intoleranciu na nejakú zo zložiek potravy, neznamená, že musíme mať aj alergiu na potraviny. To či konzumácia určitých potravín je príčinou konkrétnych zdravotných problémov nie je jednoduché zistiť, pretože na rozdiel od okamžitých príznakov potravinovej alergie, príznaky potravinovej intolerancie sa často objavujú niekoľko hodín až dokonca dní neskôr. Potravinová intolerancia nie je priamo život ohrozujúci stav, ale jej vplyv by sa nemal podceňovať. Na rozdiel od alergie, kde telo pri styku s alergénom začne produkovať špecifické protilátky (IgE), pri intolerancii dochádza k tvorbe iných typov imunoglobulínov – IgG protilátok, ktoré sa dnes dajú ľahko diagnostikovať. Rozlišujeme intolerancie na podklade nedostatku enzýmov (napr. histamínová alebo laktózová intolerancia), alebo na podklade neprimeranej reakcie imunitného systému so zvýšenou tvorbou IgG protilátok. Naše laboratória ponúkajú diagnostiku intolerancie na laktózu pomocou modernej molekulárno-biologickej metódy PCR (polymerázová reťazová reakcia), ale okrem toho ponúkame aj testy založené na detegovaní protilátok v krvi pomocou metódy ELISA (Enzyme-Linked Immuno Sorbent Assay). V našich laboratóriách si môžete dať otestovať okrem laktózovej intolerancie aj intoleranciu na histamín (DAO), lepok (celiakia), kravské mlieko, kazeín, laktózu, laktoglobulín, ovalbumín a na sóju.